Spoločné stretnutia českých, moravských a slovenských trampov v prvej polovici minulého storočia

V povedomí mnohých českých trampov pretrváva dodnes názor, že na Slovensku tramping nie je a ani veľmi nikdy nebol. Dnešná doba internetu prináša dostatok správ o množstve aktívnych slovenských osád a ich kontaktoch s českými kamarátmi. Nasledujúci článok čitateľovi niekoľkými spomienkami z trampskej literatúry a zo starých kroník priblíži, že tomu tak bolo aj v minulosti. Slovenský tramping bol živý od konca dvadsiatych rokov minulého storočia a vzťahy slovenských trampov s trampami spoza rieky Moravy boli veľmi družné a aktívne.

Potlach na Zochovej chate 24.-25-XI.1951
Druhý sprava v tmavom kabáte Anýzek
Foto: Jucky

Potom, ako sa prostredníctvom českých trampov toto hnutie dostalo na Slovensko, začalo tu vznikať mnoho trampských osád. Bolo to najmä v mestách, kam prichádzali z Čiech a Moravy chlapci, či mladí muži na prázdniny, dovolenky, alebo za prácou a zoznámili sa s domácimi rovesníkmi, väčšinou z predmestských štvrtí.
Prvá osada Waikiki vznikla v r. 1928 v Bratislave. Založili ju českí trampi, ženijný dôstojník Hassan s pracovníkom firmy Siemens Zrzavým Johnym a jej členmi sa stali aj bratislavskí chlapci. Po nej postupne vznikali ďalšie osady.
Prvý veľký potlach na Slovensku usporiadala osada Waikiki v r. 1929 na ostrohu medzi Veľkým a Malým Dunajom. Trval tri dni a prišli naň kamaráti z Čiech, Moravy i z osád, ktoré pribúdali v Bratislave. Na ražni sa opekali dve štvrtky koňa, boli sudy piva a piesne po celý čas.
Pred 2. sv. vojnou vzájomné stretnutia bývali bežné. Vojna a rozpad prvej republiky tieto styky znemožnili a tak hneď po jej skončení pohli sa slovenskí trampi na cestu navštíviť kamarátov do Čiech.
Vedeli o nich len to, čo si prečítali z Dějín trampingu Boba Hurikána. Tak sa vybrali za ním. V lete v r. 1945 Obe - Indoš, Bill, Plechová papuľa a Ted sa pobalili a aj so zbraňami (v tom období to bolo bežné) nasadli na vlak a hurá na Sázavu. Do nabitých vagónov sa nedostali, nuž vliezli podľa vzoru amerických trampov na strechu. So šerifom Bobom a ďalšími dvanástimi pištoľníkmi táborili niekoľko dní. Indoš to komentoval: Divý tábor! Bob Hurikán v ďalších rokoch so ženou Bó a kamarátmi chodieval na Slovensko – na vandre do Malých Karpát, Tatier, Slovenského raja, na Dunaj, dvakrát sa zúčastnil trampských speváckych pretekov v Bratislave. Slovenskí trampi z osád Florida (1943), Manila (1947), Red River (1949), Utah (1938) zas až do polovice 50. rokov navštevovali jeho legendárny zrub nad Sázavou.

Zdeno Dočkal - Brčko: Údolia nestíchli - dejiny trampingu na Slovensku

Maxov kríž - Andy z T.O. Manila s károvanym šálom, križ drži Renáč, medzi nimi Jura Cancák, vlavo Unkas a Šejba z Příboje

Z kroniky TO Arizona - zápis z jesene 1948

Svaz brněnských trampských osad zvolal Všetrampský zjazd do Brna v dňoch 30.-31.11. 1948. Na tento tramp sa zišli stovky trampov zálesákov. Z Bratislavy nás bolo okolo 50 trampov, niektorí šli skôr na rýchlik. Ešte za svetla sme dorazili do Brna. Na nádraží nás čakali usporiadatelia, ktorí sa postarali o to, aby sme sa mohli bez lístkov najesť v reštaurácii a dopravili nás miesto ich táboriska na Bílý potok, od Brna asi 10 km.
Bolo asi pol 11 večer, keď sme vystúpili z brnenského dostavníka, preplneného trampami. Sprievodca kričal „Bílý potok, vystupovat!“ Išla nás nekonečná rada, každý držal baterku, alebo lampáš, svietili sme si na cestu, ktorá sa stáčala v mnohých serpentínach. Pohľad z diaľky vyzeral ako procesia svätojánskych mušiek. Ubytovaní sme boli v chatách roztrúsených po oboch stranách Bílého potoka. Pršalo až do ôsmej hodiny rannej. To nám pokazilo mnohé plány na činnosť v prírode. Cez deň sme si varili, von sa nám veľmi nechcelo, nakoľko bolo blato a mrholilo. Býval som v ešte nedokončenej chatke, kamaráta Anýzka. Boli tam bratislavskí chlapci – TO San Diego, Eldorádo, Modrá Hviezda I. a niektorí Brňáci. Prvý deň sa nič nerobilo, iba podvečer sme dostali na prídel ubytovať ešte 8 trampov. Bola nás tam úctyhodná partia, spali sme jeden na druhom, vedľa druhého a tesne vedľa seba ako haringy a sardinky dohromady. Do rána sa to dalo vydržať, lebo už moc hodín nechýbalo. To píšem preto, lebo Brňáci nás svojimi kecmi zabávali až do tretej rána. Naša chata spala najdlhši, až kým nás horko ťažko zobudili 4 divízie trampov, ktorí chatu zo zvedavosti obkľúčili. Vyčasilo sa, tak sme si dohovorili zraz v blízkej dedinke, kde bola trampská slávnosť. Predvádzalo sa umenie v speve, v rozprávaní a vypočuli sme si rôzne vtipy. Každá z prítomných osád niečo zahrala a zaspievala. Večer po programe a ukončení, ktoré predviedol Anýzek, sme sa pobrali domov. Na druhý deň sme odchádzali loďou po Bielom potoku do Bystrca. 30 minútová jazda na poskytla krásny pohľad na brehy posiate stovkami chát. Keď sme dosiahli pevninu, dali sme sa každá partia zvlášť fotiť. Potom sme pokračovali husacím pochodom jeden za druhým k električke. Zaplnili sme ju celú aj s dvoma vlečňákmi. Takže ani na menších zastávkach nestála, zastala až na Brno – mesto. Odtiaľ sme si išli zakúpiť lístky na vlak domov. Mali sme čas tri hodiny na korzovanie po meste.
Boli sme nadšení tým, že nás trampov je veľký národ a všetci sa vzájomne poznáme. Odniesli sme si krásne spomienky.

Foxy, TO Arizona, november 1948

Zvadlo Potlach na Dunaji

Na Svatodušní svátky v květnu roku 1947 uspořádaly osady SBO (Svaz brněnských osad) Pistolníci, Kačeři, Netopýr a Brko-Tuláci velký potlach na Chvojnici v Údolí vlků. Na potlach přijeli zvláštnym vagónom bratislavské osady Manila, Florida, Utah a Unkas, vedl je kamarád Jucky. Potlachu se zúčastnily všechny osady SBO a také mimobrněnské osady.
V listopadu 1951 pořádaly STOB (Spojené trampské osady Bratislava) potlach na Zochovej chate (Malé Karpaty). Do Bratislavy odjelo kolem třiceti trampů ze SBO. Byl to kamarádský večer bez soutěží s velkým množstvím navázaných nových známostí s trampy z celé republiky.
V květnu 1952 se zúčastnily SBO dalšího potlachu na Slovensku. Pořádali ho STOB ve vrbových a olšových houštinách u Dunaje.
Potlachy mezi slovenskými kamarády se vyznačovaly vynikajícím kamarádským prostředím a na bratislavské kamarády Jimyho, Andyho, Juckyho, Cassiďáka, Džono Blonďáka, Bonzu a další, si brněnští trampové odnášeli ty nejlepší vzpomínky.

Mirek Karela – Kami: Z dýmu táboráků – historie brněnského trampingu od jeho počátků až do druhé poloviny šedesátých let.

Podpisy v kronike-Potlach na Dunaji.
Foto: Myšina Šaman

Niečo o spomínanom Potlachu na Dunaji: V mene STOB ho organizovali 17. – 18. mája 1952 osady Red River a Tornádo na ľavom brehu Dunaja, na mieste trampami nazývanom Happy days. Na vstupnej bráne potlachoviska každý dostal štyri lístky na čapované pivo. Malo byť náhradou za pitnú vodu, ktorá pri Dunaji nebola. Organizátori určili „na hlavu“ 4 pivá avšak Brňáci tento prídel vypili za pol hodiny! Nakoniec sa používala voda z blízkeho ramena a nikomu z nej nebolo zle. Na tento potlach prišlo veľa trampov z rôznych kútov republiky. Z Brna osady Pavouk, Tuláci, Vavasatch, známy „brnenský táta“ Anýzek - šerif TO Silver Star, osada Tulák z Chorvátskej Novej Vsi Břeclav, trampi z Teplic a Ústí n/ Labem.
Potlach na Dunaji bol mimoriadny a ešte po rokoch zážitky z neho účastníci často rozprávali pri večerných ohňoch, či na potlachoch.

Brčko: Údolia nestíchli

Potlach na Dunaji 17.-18.5.1952
Foto: Andy T.O. Manila

Z kroniky TO Rodrigo: Potlach na Dunaji

Sedíme okolo táboráku a čakáme na zapálenie vatry. Prichádza šerif potlachu Jucky. Nesie v ruke dve pochodne - jednu podáva Anýzkovi a zahajuje potlašenie. Potom sa ujal slova Anýzek z Brna, ktorý po zaspievaní trampských hymien „Vlajka“ a „Hoj trampové, tuláci“ pripomenul, že pred pár mesiacmi zomrel Max (šerif SOB, vo februári zahynul v Tatrách). Na jeho počesť a počesť ostatných kamarátov, ktorí sa už nikdy nevrátia do osadného kruhu sa zaspievala pieseň „Povstaňte kamarádi“.
Za severné Čechy prehovoril Prckoř, ktorý už myslel, že tramping na Slovensku zahynul a keď dostal pozvánku na tento potlach úplne ho to prekvapilo. Potom šerif TO Florida Bonzo prečítal zdravicu Boba Hurikána, ktorý nemohol prísť. Začali sa spievať pesničky a debata sa tiahla do noci. Okolo polnoci začali spevácke preteky, na ktorých prvú cenu získala osada Florida. Všetkým oceneným pri preberaní cien hrali kamaráti z osady Vavasatch Taubál a Bandy „Napi se z poháru, ať víš jak vínečko chutná". Po skončení nás pobavil Petec z Brna.

Bill, TO Rodrigo, máj 1952

Vander Štrbské pleso august 1952
Foto: Myšina z T.O. Manila, úplne vpravo s gitarou

V auguste 1952 sa osada Manila vybrala do Vysokých Tatier na veľký vander. Zoznámili sa tu s pražákmi Šlajfom, Tonym a Andělou Koukalovcami zo Zeleného kruhu, s brňákmi Usmanom a Renáčom a ďalšími. Vznikli priateľstvá, pretrvávajúce dodnes, samozrejme okrem tých, ktorí sa pobrali na večný vander.

Andy, TO Manila, jeseň 2015

Brňáci na Štrbskom plese - druhý zl´ava Usman.
foto Andy T.O. Manila

Spomienky pamätníkov aspoň čiastočne približujú slovenský tramping a vzájomné stretnutia v minulosti. Českí a moravskí trampi pomohli trampingu na Slovensku zapustiť korene. Z nich u nás vyrástlo v prvej polovici minulého storočia mnoho osád. Vytvorili základ pre ďalšie generácie slovenských trampov a utužovanie vzťahov s trampami z Čiech a Moravy, ktoré pretrváva podnes.

Andy Bábovka T.O. Pohoda

(Andy Bábovku tímto vítáme v redakci Trampského magazínu.cz)

Zo Štrbského plesa do Slovenského raja. T.O. Manila - s gitarou Cassidy, v bielej košeli Dave, najvyšší v strede - Usman z Brna, Foto: Myšina

Váš komentář k článku

Pište prosím jen komentáře, kterými se vyjadřujete k tématu. Políčka označená červenou hvězdičkou jsou povinná a bez jejich vyplnění nebude Váš text uložen v databázi. viz nápověda


*
*
511422
*
:-) :-D :-| :-( ;-) ;-D :cool:
kamil
Ahoj.

Teraz ked som penzista, prichodí mi sa vrátiť do čias trampingu. Len kde sú tí moji. Asi ich pôjdem zobudiť. !!!;-)
D´Ady
Himbajz Boko, a to sa az tu musim dozvediet, ze si isiel kolo nas ? (teda, ak si nakoniec bol na tom Murani...)
Boko
Ani mi nepripominej tu historickou krivdu :-)
Jaroos
Minulej vikend na Cesky Kanade
Boko
Vzdyt i Tebe vydam pouze na fotkach z Brd ;-) Kdy´s byl Jaroosi naposledy na Morave ci Slovaci? Ja na Brdech v cervenci a to o sobe tvrdim, ze nejsem tramp ;-D
Jaroos
Koukám, Boko, že Brdy jsou taková trampská Praha. Nebejt jich, do čeho by se přespolní opírali :-D
Boko
Jojo, nekteri Moravaci jsou se Slovenskem pevne spojeni a jsem tomu rad. Vzdyt jsem Te Andy (i s Pedrem) za posledni rok videl casteji nez vetsinu svych pribuznych (nejmin 13x) :-) Za par tydnu jedu ke Snine a za tyden pak na Muran a jak jsem tomu rad! Skoda, ze je to tak daleko - no, vlastne, porad lepsi nez jet na Brdy ;-D